V horách sa konečne môžete nadýchnuť z hĺbky, bez prachu, stresu a ruchu mesta. Po pár dňoch mám pocit, akoby sa mi v hlave rozišli mraky. Myslím čisto a jasne a nápady prichádzajú samé. Jeden sa nabaľuje na druhý a je to fantastický pocit, či už tvorím, alebo len plánujem, čo budem tvoriť.
Noci sú tu naozaj tmavé a hviezdy jasné. Tma má zvláštnu hustotu: obalí vás ako deka a telo samo pochopí, že môže spať. Prichádza úplné uvoľnenie a dôvera, že ste v bezpečí, v lone prírody, kam sa nedostane nič z náporu mesta.
Zrazu cítim, že k životu potrebujem naozaj veľmi málo. Všetko je jednoduchšie, aj vzťahy. Práce mám často rovnako veľa ako v meste, no tu akoby bola zriedená. Riešenia prichádzajú ľahšie a úlohy sa zdajú jednoduché.
Pobyt na tomto mieste je bránou k vašej podstate a čistej mysli.
Každý krok po záhrade, v drevenom dome či po okolitých lúkach a údoliach, keď sa zhlboka nadýchnete vzduchu voňavého bylinkami, vo mne prebúdza zvedavosť. Ako to funguje? Ako to vzniklo? Na čo to slúži? A ako tieto jednoduché princípy prírody použiť, keď navrhujem a hľadám riešenia?
Má to len jedno negatívum: návrat. Svet v horách funguje na úplne iných princípoch ako mesto. Keď sa potom vraciam, pri vjazde do mesta ma zavalí ťažoba, stres a hektika.
No čosi si z hôr vždy odveziem so sebou. Pokoj, ktorý vydrží pár dní, a nápady, ktoré potom premietam do domov, čo navrhujem. A viem, že sa tam o pár týždňov zasa vrátim a nadýchnem sa.
Ľudmila