• 01 / Môj príbeh
Prejdite si so mnou, ako som sa k architektúre dostala.
- 01 / DETSTVO
Umenie v rodine
Schopnosť kresliť a vnímať priestor som pravdepodobne zdedila po otcovi a jeho rodine, kde sa umenie odovzdávalo z generácie na generáciu. Nájdeme v nej maliarov, sochárov aj umeleckých zámočníkov. Od detstva mi preto boli blízke veci, v ktorých sa stretáva tvorivosť, cit pre detail a práca s tvarom.
KAMEŇ, DREVO A RUČNÁ PRÁCA Z DVOCH PRIEMETOV VZNIKNE PRIESTOR 02 / ŠKOLAViac než dve dimenzie
Vždy ma bavila deskriptívna geometria. Otvárala mi svet priestoru, vzťahov a možností, ktoré presahovali dve dimenzie. Bavilo ma objavovať, ako sa dá priestor pochopiť, predstaviť si ho a preniesť do konkrétnej podoby. Dlho som však netušila, kam ma tieto záujmy raz dovedú.
- 03 / ODBOČKA
Taliančina, ktorá nevyšla
Na gymnáziu som chcela študovať taliančinu. Po prijímacích skúškach som však skončila tesne pod čiarou a nepomohlo ani odvolanie. Ocitla som sa tak na stavebnej priemyslovke, ktorú som si sama nevybrala. Štúdium mi spočiatku pripadalo náročné, vzdialené tomu, čo ma bavilo. Netušila som, že práve táto nečakaná odbočka mi raz ukáže smer.
MADURODAM, HOLANDSKO - 04 / ATELIÉR
Rozhovor, ktorý zmenil smer
Rozhodujúci okamih prišiel počas strednej školy, keď som brigádovala v architektonickom ateliéri. Jeho vedúci sa už zrejme nedokázal pozerať na to, ako bez jasného cieľa blúdim medzi možnosťami a hľadám, kam patrím. Jedného dňa si ma posadil a začal sa so mnou rozprávať.
Pomohol mi pomenovať smery, ktoré by mi mohli byť blízke, ukázal mi, ako by som sa k nim mohla dostať, a vysvetlil mi, čo všetko to bude vyžadovať. Potom mi dal čas. Povedal, aby som si to dobre premyslela a prišla za ním, keď sa rozhodnem.
PRVÉ ZAMERANIA 
PRÁZDNY PRIESTOR, PLNÝ MOŽNOSTÍ 05 / FAKULTA ARCHITEKTÚRY STUBola som doma
Neviem, či to bolo moje vedomé rozhodnutie, alebo sa vo mne niečo rozhodlo oveľa skôr. Viem však, že v okamihu, keď som nastúpila do prvého semestra na Fakulte architektúry STU, som pocítila zvláštnu istotu. Bola som doma. Medzi svojimi a vo svojom svete.
Tento pocit ma sprevádza dodnes.
- 06 / PRVÉ STAVBY
Medzi skicou a stavbou
Od prvej drevenice v horách až po dnešné rekonštrukcie. Projekt sa pre mňa nekončí na papieri – najlepšie rozhodnutia často padajú priamo na mieste, s počítačom na kufri s náradím.
KANCELÁRIA NA KUFRI S NÁRADÍM 
NEW YORK 07 / NA CESTÁCHPohľad smerom hore
Na cestách sa pozerám hlavne nahor: na fasády, materiály, svetlo a na to, ako sa ľudia v priestore cítia.
Z každej cesty si prinesiem niečo, čo sa raz objaví v niektorom projekte.
- 08 / DNESTu som teraz: Delight by LU
Tam, kde mám byť
Dnes sa naplno venujem vlastnému ateliéru Delight by LU. Po všetkých odbočkách som konečne našla svoj smer.
Sú chvíle, keď sa pri práci úplne ponorím do tvorby. Čas prestane byť dôležitý, okolité dianie ustúpi do pozadia a zostane len priestor, myšlienka a cesta k jej uskutočneniu. Práve vtedy viem, že som tam, kde mám byť.
PRVÁ SKICA, ELVIS NABLÍZKU
• Na záver
„Možno teda architektúra nebola cestou, ktorú som si od začiatku naplánovala. Bola cestou, ku ktorej ma priviedli okolnosti, správni ľudia a napokon aj vlastný vnútorný pocit. A dnes som vďačná, že som ju našla.“
Ľudmila Bardyová
• 02 / Profesijná cesta
Za každým domovom stojí aj poriadna dávka skúseností.
Roky som riadila veľké investície: nemocnice, projekty pre ministerstvá aj komerčné stavby. Dnes túto presnosť dávam do domov, v ktorých budete žiť.